ABSOLÚTNO | dokonalé, neobmedzené bytie, čo existuje samo sebou a spôsobuje všetko ostatné |
---|---|
ABSOLÚTNOSŤ | úplná čistota, úplnosť, dokonalosť (lek.) |
ABSOLÚTNOSŤ | úplnosť, dokonalosť, neobmedzenosť |
ABSOLÚTNY | dokonalý, stopercentný, úplný, ničím neobmedzený, nepodmienený, bezpodmienečný, nezávislý |
ABSOLVOVAŤ | vyštudovať, vychodiť školu, dokončiť štúdium alebo činnosť, vykonať niečo predpísané, naplánované, byť/stať sa absolventom |
AFEKTOVANOSŤ | strojená, prehnaná dokonalosť v prejavoch, chovaní, precíznosť, škrobenosť |
AKTIVITA | činorodosť, konanie, pracovná horlivosť, schopnosť reagovať na podnety z okolia, počet rádioaktívnych premien za jednotku času, fyzikálne procesy vyvolávajúce úkazy na Slnku, veličina vyjadrujúca termodynamické vzťahy |
AMPLIFIKÁCIA | rozšírenie rozmnoženie zveľadenie zdokonalenie |
APOKASTÁZA | obnova, návrat bývalého ideálu, dokonalého stavu sveta |
ARBALET | zdokonalený, vylepšený luk |