| ABSOLUTIZÁCIA | absolutizovanie, nadradzovanie nad podmienky, dodanie charakteru absolútnosti niečomu, zovšeobecňovanie, často neoprávnené |
|---|---|
| ABSOLÚTNOSŤ | nemanie vzťahu k niečomu, neobmedzená platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť, opak relatívnosti |
| ADAPTÉR | prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie, pomocný prístroj rozširujúci účinnosť hlavného prístroja |
| AKCENT | prízvuk, dôraz, znamienko prízvuku, spôsob výslovnosti, svojráznosť v rečovom prejave, najmä pri používaní nárečia |
| ANULOVAŤ | vyhlásiť neplatnosť niečoho, zrušiť, prevedenie rovnice na taký tvar, kde na jednej strane je nula |
| APLIKÁCIA | použitie, uplatnenie, upotrebenie, prenesenie poznatkov a skúseností, látková alebo kožená ozdoba na odeve, spôsob použitia niečoho, použitie právnej normy na konkrétny prípad |
| BLUFOVAŤ | vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom |
| HETEROLÁLIA | chorobná neusporiadanosť rečového prejavu, iný slovný prejav ako hovoriaci pôvodne zamýšľal |
| INHERENTNÝ | obsiahnutý v niečom, lipnúci na niečom, utkvelý, vnútorne spätý |
| JUTA | lyková látka jutovníka spracovaná na vrecovinu (laná, povrazy, vrecia a pod.) |