| AZIMUT | v astronómii nebeským telesom prechádzajúci uhol medzi rovinou poludníka a zvislou rovinou, smerový uhol počítaný od základného smeru magnetického alebo zemepisného poludníka, uhol medzi smerom pohybu a severom |
|---|---|
| INDUKCIA | úvod uvedenie postup od zvláštneho k všeobecnému úsudok smerujúci od jednotlivého ku všeobecnému vektorová veličina charakterizujúca elektrické magnetické alebo elektromagnetické javy vzniknuté vložením látky do takéhoto poľa v biológii súčasť proce |
| INKLINÁCIA | uhol sklonu medzi smerom vektora intenzity geomagnetického poľa a vodorovnou rovinou (geofyz.) |
| IZOGÓNA | spojnica miest s rovnakou magnetickou deklináciou, izolínia smeru vetra |
| LASER | kvantový zosiľovač svetla zosiľujúci a usmerňujúci elektromagnetické žiarenie viditeľných vlnových dĺžok, kvantový generátor svetla |
| MAGNETICKÁ DEVIÁCIA | výchylka kompasovej magnetky zo smeru magnetického poludníka |
| RADIÁL | magnetický smerník (let.) |