| EIN | jeden, po nemecky, nemecký neurčitý člen |
|---|---|
| INDEFINITNÝ | neurčitý |
| INDIFERENTNÝ | neurčitý, nerozhodný, nezúčastnený, ľahostajný, nečinný |
| INFINITÍV | neurčitý spôsob slovies |
| INFINITNÝ | nekonečný, neurčitý |
| KADE-TADE | po neurčitých miestach |
| RAD | väčší alebo neurčitý počet |
| SUPINUM | neurčitý slovesný tvar blízky infinitívu, po slovesách vyjadrujúcich pohyb, smer alebo účel |
| VÁGNY | neurčitý neistý, nejasný nepresný |