ABSOLUTIZÁCIA | absolutizovanie, nadradzovanie nad podmienky, dodanie charakteru absolútnosti niečomu, zovšeobecňovanie, často neoprávnené |
---|---|
ABSOLÚTNOSŤ | nemanie vzťahu k niečomu, neobmedzená platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť, opak relatívnosti |
AVERZIA | odpor, nechuť k niečomu alebo niekomu |
FORMOVAŤ | dávať niečomu podobu |
HABLI | rýchlo siahli po niečom (expr.) |
CHTIVÍ | dychtiví po niečom |
INDISPONIBILITA | nepoužiteľnosť, nemožnosť o niečom rozhodovať, nepohotovosť |
LAČNELA | bažila, túžila po niečom (kniž.) |
LIPOL | túžil po niečom, túžil za niečím |
MOTIVUJ | podnecuj k niečomu |