| ABLATÍV | 6. pád skloňovania, latinský názov pádu vyjadrujúceho východisko deja |
|---|---|
| ABSOLUTIZÁCIA | absolutizovanie, nadradzovanie nad podmienky, dodanie charakteru absolútnosti niečomu, zovšeobecňovanie, často neoprávnené |
| ABSOLUTIZÁCIA | nadmerné zovšeobecňovanie |
| ABSTRAHOVAL | zovšeobecňoval, odvodzoval, vyvodzoval, nebral do úvahy, neprihliadal |
| ABSTRAHOVALA | zovšeobecňovala, odvodzovala, vyvodzovala, nebrala do úvahy, neprihliadala |
| ABSTRAHOVALI | zovšeobecňovali, odvodzovali, vyvodzovali, nebrali do úvahy, neprihliadali |
| ABSTRAHOVALO | zovšeobecňovalo, odvodzovalo, vyvodzovalo, nebralo do úvahy, neprihliadalo |
| ABSTRAHOVAŤ | odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť, zovšeobecniť, zovšeobecňovať, nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť, vyvodzovať, napr. všeobecné závery či pojmy z jednotlivých javov či pojmov |
| ABSTRAKCIA | zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie, niečo neskutočné, neexistujúce, myšlienkové operácie od jednotlivého k všeobecnému, k zákonitostiam |
| AD PERSONAM | osobne, pre svoju osobu, zosmiešňovanie protivníka |